reklama

PMP (19) Školenie /2/

Po zaslúženej prestávke sa nám opäť začínajú prednášky. Rezignovane sa posadíme. Mišo vyfasuje nové pero. Všetko ako doobeda, ani toho debila v druhom rade to ešte neprešlo. Vytrvalo robí zo seba šaša. To by ma naozaj zaujímalo, kto takého idiota zamestnal a zaplatil mu kurz. Vlastne, možno sa ho chcel na čas zbaviť. Možno. O piatej je konečne koniec. Ospalí odchádzame na svoje izby, takéto školenie je veru drina.  (PMP19)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

   

Neskorá večera by sa radšej mala volať zameškaná. Nie je neskoro, ale jedlo je úplne bez chuti. Začína ma poriadne hrýzť svedomie, mohli sme radšej zostať doma.

- Čo ideme robiť? – zisťujem aká je nálada.

- Poďme žiť – veselo navrhne Mišo.

- Ja som stále akási unavená – pridá sa Petra.

- Vyzeráš vybuvinkaná do ružova, až na tie polepené oči.

- Trocha som spala. Tak čo?

- Poďme žiť, do mesta, niečo si vypijeme – pokračuje vo svojom nápade Mišo.

- Čo to máš za nápady? Si na normálnej služobnej ceste a ešte sa chceš ožrať, to už poznám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Chcem, ale nie sám.

- To ťa neospravedlňuje. Nešli sme sem do baru.

- Veď už je po pracovnej dobe, kedysi si bol iný – naoko nahnevane povie Mišo.

- Bol, bol, ale vtedy som nemal zodpovednosť za vás.

- Hehe, o desať minút vo vestibule a nie že budete meškať.

- Michal síce to nerád hovorím, ale ďakujem, zachránil si ma pred výčitkami. O desať minút.  

Zašli sme na pivo. Samozrejme nezostalo len pri jednom. Petra nás rýchlo opustila. Vraj sa nechce vláčiť s dvoma ožranmi. Tak jej treba. Neskôr sme s Mišom zašli na dobrú večeru, v blízkom podniku zahrali biliard, a šli spať. V dobre nálade, úplne odreagovaní a vôbec nie opití. Veru, veru zostarli sme – alebo dospeli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalší deň nás privítal vo výbornej nálade. Len Petra je unavená. Mala ísť radšej s nami a nie teraz vyzivovať. Mišo hneď využije ponúknutú šancu:

- Čo je? Mala si divokú noc?

- Ty si ale vtipný a už od rána.

- Nechceš sa nám pospovedať? Ale najskôr prosím ťa prestaň zívať

- To sa ti povie, skoro celú noc som nespala.

- To je tvoj problém, kto ti kázal včera ísť spať rovno po prednáške?

- Veď ma aspoň poľutujte.

- Teba? A kto poľutuje nás?  

V rámci možností sa pohodlne usadíme a počúvame rannú prednášku na tému obliekania, správania sa na obchodných stretnutiach, o bontóne a dokonca aj o líčení. Je to síce zaujímavá téma, ale veľa vecí už vieme a Petra by si mohla zriadiť v tomto smere vlastnú poradenskú agentúru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pán prednášajúci je čoraz nervóznejší. Ani sa mu nečudujem. Šašo v druhom rade neustále vyrušuje, potichu komentuje a robí sprosté narážky. Typ človeka, ktorý chce byť stredobodom pozornosti. Človek, ktorý keď príde na lámanie chleba, je zrazu nula. Je zbytočné sa nad ním vzrušovať, takých ako on sme zažili už veľa. Náš prednášateľ sa síce snaží zaujať, ale nedarí sa mu to tak akoby chcel. Upozorní protivného poslucháča a nakoniec vyhlási obedňajšiu prestávku o hodinu skôr. Možno aj po našom vzore z predošlého dňa.

 Na obed musíme čakať, ale aspoň nie sme takí unavení ako včera. Ku nášmu stolu zamieri náš školiteľ:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Mohli by sme sa porozprávať?

- Ale pravdaže. Čo vás trápi? – slušne začnem rozhovor.

- Vy tu nie ste preto, že potrebuje takýto kurz. Nepatríte medzí týchto ľudí, vidno to na vás.

- To je až také zrejmé?

- Nie, nebojte sa. Nemyslím, že by ste s tým mali problém. Chcem vás popýtať o pomoc.

- Budem hádať, váš problém sedí v druhom rade? – spýtam sa s úsmevom.

- Áno, presne tam – vyrušuje, podrýva mi autoritu. Ak zasiahnem ja, tak stratím aj jeho, aj ľudí v jeho okolí. Myslím že by ste mi vedeli pomôcť.

- Nemýlite sa, radi pomôžeme.  

Petra dostala za úlohu Šaša zabaviť. Naoko nahnevane privolila. Pri barovom pulte sa dali do reči, zasmiala sa na jeho trápnych poznámkach. Chudák chlapec, musí byť v siedmom nebi, keď s ním flirtuje taká pekná žena ako je Petra. V každom prípade, my sme získali polhodinu. Ešte chvíľu počkáme a vyrážame k jeho izbe.

Kvalitný švajčiarsky nožík s upraveným ostrým a vybrúseným tvarom je to, čo práve potrebujeme. Po pár sekundách sa ozve cvaknutie a dvere sa otvoria. Vitajte v krajine zázrakov. Menšia prehliadka a vieme všetko. Čo je, odkiaľ je, čo tu robí, čo si oblieka, aký má vkus, resp. nevkus. Mišo zoberie kľúčiky od Šašovho auta a nepozorovane sa na pár minút vytratí. Za chvíľu je späť, v izbe dáme všetko na pôvodné miesto. Zamkneme a vypadneme. Cestou sa ešte zastavíme na recepcii, akurát na čas, za chvíľu bude prednáška pokračovať.  

- Našli ste, čo ste potrebovali, chlapci? Už som mala z neho nervy – sťažuje sa Petra.

- Áno našli, neboj, už to nebudeš musieť opakovať.

Prednáška začala a Šašo naďalej vyrušuje. Ani nie o päť minút recepčná ticho vkĺzne do miestnosti a čosi mu povie. Najskôr vyzerá pobavene, ale hneď nato spolu odchádzajú.

Zatiaľ je všetko podľa plánu. Medzičasom sme si pripravili pekný monológ pre telefonickú konverzáciu. Staršia pani, ktorej sa extravagantné správanie Šaša zjavne nepáči, je ďalším účastníkom sprisahania. Potichu vstanem, oslovím ju, prehodíme pár slov a odídeme z miestnosti. Dám jej pripravený papier a vysvetlím, čo treba urobiť. Chvíľu otáľa, ale nakoniec s úsmevom súhlasí. Nahádžeme do hotelového telefónneho automatu pár drobných a pani perfektne zreprodukuje text z pripraveného papiera. Vidno, že má za sebou roky praxe. Ani raz sa jej nezachvel hlas, všetko vyznie úplne prirodzene. Poďakujem sa a vrátime sa späť. Veľavravne kývnem hlavou nášmu prednášajúcemu. Všetko je vybavené.  

Počas našej návštevy Šašovej izby sme našli okrem iného aj kľúčiky od jeho auta, ktoré Mišo urýchlene preparkoval do zákazu parkovania. Zavolali sme na políciu, trocha sa posťažovali a pridali pár upozornení, teplých slov o kontaktoch so starostom, o tom, že to takto nemôže ísť ďalej. K tomu len jedno, funguje to. Stačí sa len ohnať vyššou funkciou a byť dostatočne nahnevaný. Šašovi ani nie za pol hodiny prišli odtiahnuť auto. Recepčná mu to príde oznámiť. Samozrejme sa chce presvedčiť a hádať, keďže o svojej vine nevie.

Približne v tom čase, keď sa domáha svojho auta a práv, nasledoval ďalší telefonát. Nejaká pani upozornila, že videla podozrivého človeka, ktorý sa správa ako drogový díler. Vraj si presne všimla, ako vyzerá a že tam má aj auto. Zvyšok si môžeme len domyslieť. Chlap sa snaží presadiť svoje práva u miestnych policajtov, niekedy vtedy príde pomerne presná správa o podozrivom v danej lokalite a akoby náhodou sedí popis presne naňho. Polícia prejaví o neho vážnejší záujem. Šašo začne byť podráždený, akoby niečo tajil. Namiesto pokroku vo veci odtiahnutia automobilu ho odvedú na výsluch. Naozaj môžeme len typovať. Faktom však zostáva, že na prednášku už neprišiel a jeho izbu prehľadali policajti.  

Šašo neprišiel ani na ďalší deň. Poobede školenie končí. Dostaneme dekrét o absolvovaní, malú brožúrku, ďalšie pero a igelitku. Nebyť toho kurzu tak tu bola celkom zábava. Ešte sa musíme ísť vyrovnať s Jurajom – našim školiteľom. Zavolal nás na malé pohostenie. S radosťou súhlasíme.

- Ďakujem vám. Ako ste to urobili? – vyzvedá Juraj.

- Obchodné tajomstvo, radi by sme povedali, ale nemôžeme – slušne odpovedám.

- Nevadí, hlavne že bol preč. Ako sa vám odvďačím?

Ako? No, od začiatku školenia sme toho prejedli aj čosi nad limit. Osobitné raňajky, nápoje, špeciality kuchyne, resp. doplnková strava. Čašníčka nám to dala všetko na jeden lístok, ktorý sme už zaplatili. Samozrejme teraz máme so sebou účtenku a radi by ju nechať preplatiť.

- Máme tu nejaký účet za jedlo. Raňajky, doplnkové diéty, nejaké nápoje. Vy nám to preplatíte a sme vyrovnaní.

Vytiahnem lístok a chcem ho Jurajovi podať. Mišo sa načiahne a zoberie mi lístok z ruky. Zjavne prišiel na lepšie riešenie.

- Tie certifikáty, čo máte na stole, to je pre iné školenie? – zamyslene sa pýta Michal.

- Áno, bol tu manažérsky kurz. Skoro polročný, doplnkové vzdelávanie. Stratili sme pár účastníkov a tak nám tie certifikáty zostali. Môžem tú účtenku?

- Počkajte, nemusíte nič platiť, máte tam päť certifikátov a my sme traja. Naše mená poznáte a podpisovanie nebude problém – pokračuje vo svojom nápade Michal.

- Obávam sa, že to nemôžem. Je to iný kurz, drahší a naozaj, naozaj kvalitný.

- Práve preto. Nik sa to predsa nedozvie. No ták, vystavíte nám tie doklady, my si ich zavesíme vo firme. A ak sa náhodou niekto na ne bude pýtať, tak vás vychválime a odporučíme. Dlhujete nám to.

- Neviem, či by to bolo správne, aj keď ten kurz je už vyplatený – rozmýšľa Juraj.

- Sľubujeme, že to zostane medzi nami a viete, že naše slovo platí – zamiešam sa opäť do rozhovoru.

- Tak dobre, ale nikomu ani slovo.  

Hneď na druhý deň sme si nechali certifikáty na počkanie zarámovať. Vo firme sme ich zavesili tak, aby si ich každý návštevník hneď všimol. Tak trocha sme na seba hrdí. Polročné školenie a nám to trvalo len tri dni. Obyčajné tri.  

... pokračovanie zajtra ...      

Tomáš Toček

Tomáš Toček

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cesty, hory, ľudia... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu