reklama

PMP (20) Neúspech nechodí po horách /1/

Vybavovanie obchodov sa môže stať stereotypným aj v našom podnikateľskom odvetví. Zákazka, vybavenie, platba a opäť zákazka. Nie je tomu inak ani teraz. Veľká firma vraj dlhuje malej firme veľké peniaze. Nič nové. Veľká firma je však naozaj veľká. Podnik, v ktorom je väčšinovým vlastníkom štát. Každodenne pracujeme s informáciami, ale skoro žiadne sme nepostrehli o spomínanom podnikateľskom subjekte. Možno reklamu nepotrebujú, štát im zaručí odbyt, alebo niekto nechce meniť takýto stav. Je až zarážajúce, že malá firma vo vidine peňazí nepodnikla žiadne opatrenia na zníženie rizika. Potom sa čudujú, že ich telefonáty do veľkej firmy zostávajú nezodpovedané.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

     

Petra opäť využila kontakty z minulého zamestnania. Získali sme kopec prospešných informácii a pár mien. Párkrát sme urobili vonkajšiu obhliadku podniku. Pekné prostredie kúsok od diaľnice, pod kopcami. Ako kontaktnú osobu sme zvolili Valentoviča - riaditeľa divízie. Teraz musíme vymyslieť ako sa s ním stretnúť a presvedčiť ho aby spolupracoval. Do firmy nás nemajú prečo pustiť, ale po práci pravidelne chodí na posedenie do známeho baru pre bohatých. Bohužiaľ bar má vlastnú bezpečnostnú službu, čo nikdy nie je dobré znamenie. Potom má približne desať minút cesty autom domov a sme pri ďalšej prekážke. Strážená vila s kamerami skoro všade.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako jediné slabé miesto sa ukazuje práve desať minút potrebných na cestu domov. Z mnohých alternatív, ako ho zbaviť auta sme sa rozhodli pre obyčajný defekt. Teda dvoj defekt, pre istotu. Pred podnikom je stanovište taxíkov, ktoré ako sme si overili Valentovič z času na čas taktiež využíva. Väčšinou sú na stanovišti dva taxíky, tie však dostali dobrú zákazku na druhej strane mesta. Vymenili sme značku a na zadnom sedadle našej oktávie je prichystaný žltý svetelný pútač taxi služby. Sme na stanovišti. Michal čaká na vhodnú príležitosť, ja robím taxikára.

Do plánu sa ideálne pripletie miestny ožran. Namieri si to rovno ku Mišovi a popýta o cigaretu. Dostane inštrukcie nech si ide pýtať od jedného z vyhadzovačov, vraj aj on má od neho. Našťastie opitým ľuďom to až tak dobre nezapaľuje. Ide. Vyhadzovač preň nič dobré nemá. Po minútke všetko skončí prudkým odstrčením a hnusným kopancom. Mišovi však tá chvíľa nepozornosti bohato stačí na preseknutie pneumatík na Valentovičovom aute.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za necelú polhodinu sa Valentovič rozhodol ísť domov. Diaľkovo odblokuje auto a chce nastúpiť. Až teraz si všimol, že niečo nie je v poriadku. Nasleduje ostrá výmena názorov s vyhadzovačmi. Tí sa tvária, že o ničom nevedia. To ale nič nemení na veci, že auto je nepojazdné. Z dvoch vyhadzovačov sa rýchlo stanú štyria a prebehnú okolie parkoviska. Nakoniec rezignuje, podá jednému z nich kľúče od odstaveného auta a kývne na taxík. Samozrejme, preto sme tu.  

- Kam ma to veziete?

- To nie je podstatné.

Tentoraz sme si s Mišom úlohy vymenili. Čaká nás za mestom. Ja šoférujem. Po pár minútach odbočím na lesnú cestu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Prosím vystúpte si – slušne usmerním Valentoviča, čo má robiť.

Valentovič vystúpi, navzájom sa s Mišom premeriavajú. Naschvál otvorím dvere na aute a čakám.

- Zastupujeme firmu... – začne Mišo.

- Ja viem, koho zastupujete.

- Tak viete aj v čom je problém.

- Ja áno, ale viete to aj vy?

- Teraz nie ste v pozícii, aby ste sa hrali na chytrého.

- Nemohli sme sa radšej stretnúť inde?

- Je vás ťažké zohnať.

- Toto mi zaplatíte.

- Ak niekto bude platiť, rozhodne nie my – nedá sa Mišo.

- Vaše správanie je nežiadúce. Už som o vás počul. Ste šikovní, ale toto je moje územie.

- Územie možno áno, ale peniaze sú naše.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Mám pre vás posledný návrh. Vy sa nebudete pliesť do mojich vecí a ja vám zaručím bezpečnosť. Trh je podelený.

- Aby bolo jasné, my podávame návrhy a naše stanovisko poznáte. Aj číslo účtu.

Tento rozhovor sa vôbec nevyvíja dobre. Vôbec na ňom nevidno strach. Je si istý. V takomto prípade je lepšie rozhovor ukončiť a vrátiť sa k nemu s chladnou hlavou. Asi sme príliš slušní, ale v tomto prípade je to asi lepšie, ako hrať od začiatku drsňákov. Máme pred sebou vysoko inteligentného človeka, pravdepodobne s väčším vplyvom, ako sme čakali. V takýchto prípadoch sa vyžaduje dodržať určitú etiketu slušného správania. Aspoň na začiatok.

- Pán Valentovič, budeme v kontakte. Do piatich minút po vás príde taxík – ukončí rozhovor Mišo.  

- Mal som stále dojem, že ten človek je pre nás viac ako vyrovnaný partner. Hovoril, akoby mu to tu patrilo.

- Nepáči sa mi to, nezískali sme žiadnu pozíciu – hodnotím situáciu.

Veru nezískali, ale Mišo neurobil žiadnu chybu. Valentovič sa vie dobre ovládať, ale tú osobnú istotu určite nehral. Ten človek je podstatne dôležitejší, ako sme si mysleli.

- Všimol si si ten prízvuk?

- Hej, divná zmes. Asi dlho žil na Balkáne. Čo robí tu? Aj to meno, Valentovič... nemám z toho dobrý pocit.

- Ale prosím ťa, obyčajný magor. Zaplatí a my ho už v živote neuvidíme – zľahčuje Mišo.

- Máš pravdu. Zajtra mu zavoláme. Bude mať dosť času na rozmyslenie.

Na dnes nám padla, musíme porozmýšľať. Rozlúčime sa a ideme domov.  

Celú noc som sa nemohol zbaviť zlého pocitu. To sa mi už dávno nestalo. Pustili sme sa do niečoho zlého. A výraz Miša, ktorý skoro ráno vošiel do firmy neznamená nič dobré. Prvý krát ho vidím poblednutého, navyše vec, ktorú drží v ruke neveští nič dobré.

- Michal, čo sa stalo?

- Vieš čo je toto? – Mišo ukazuje, čo drží v ruke.

- Páni, kde si to zobral?

- Z môjho auta.

- To nemyslíš vážne.

- Smrteľne a nežartujem. Nie je to žiadna atrapa, úplne funkčný nástražný systém. Ondro hovoril, že bol časovaný. Mal pravdepodobne zničiť auto, ale mohol aj zabiť.

- Ten chlap...

- Neklamal.

- Ako si na to prišiel?

- Náhoda? Včera pršalo a vieš aká je cesta u mňa pred bytovkou. Samá mláka a ten nástražný systém je nedokonalý. Všimol som si odraz červených diodiek vo vode.

- Volal si políciu?

- Nie, to by bolo zbytočné a nechcem pútať pozornosť.

- Ako nás vôbec našiel? Ako našiel teba?

- Možno nás sledovali, možno niečo iné, neviem.

- Zaráža ma tá rýchlosť. Nechce sa mi to ani veriť – nechápavo krútim hlavou.

- Asi to muselo raz prísť. Čo urobíme?

- Povedal by som, že odstupujeme od dohody.

- Chceš sa vzdať?

- V súčasnej situácii nemáme inú možnosť. Zle sme odhadli vývoj. Vybrali sme nesprávneho človeka.

- Čo zákazník? Spoliehal na nás.

- Nepovedal celú pravdu. Ale to zas nemôžeme my povedať jemu. Odškodníme ho podľa zmluvy.

Tento mesiac nedostaneme prémie, koniec koncov raz môže stačiť aj zmluvný plat, ale aspoň nestratíme meno.

- Tak predsa, tentokrát zaplatíme my.

- Sú to len peniaze, nenecháme sa zapliesť do niečoho, načo nemáme.

- Myslíš, že už je všetkému koniec?

- Nie, zatiaľ nie. Ten chlap čaká na to, čo urobíme. Určite už vie, že varovanie všimli. Zavolám mu.

- Bude to stačiť?

- Dúfam že áno, váži si nás, nepotrebuje sa komplikovať život. Nebude riskovať vojnu, aj keď by ju vyhral – zamyslene hodnotím situáciu.

- Nemyslím, žeby riskoval.

Mĺkvo sedíme, pozeráme na neforemný hnedastý predmet na stole. Petra doteraz neprehovorila, jasne je na nej vidieť že sa bojí. Je ťažké zmieriť sa s prehrou. Ale v živote sú potrebné aj pády. Aspoň sa máme z čoho poučiť. Teraz to bolo len o chlp. Stále nám ešte nedošla úplná podstata. Zaplietli sme sa s niekým, kto má vplyv. Obrovský vplyv. Nemá zmysel hrať sa na neohrozených. Doteraz to bola všetko len hra s ľudskou fantáziou. Vydávali sme sa za niekoho, kým v skutočnosti nie sme. Stačili slová, dobré nápady, nenápadné manipulácie. Občas sme pritvrdili, ale nikdy sme nemali odvahu riskovať otvorený konflikt. Nie je príjemné pocítiť na vlastnej koži bezvýznamnosť. Teraz už vieme, ako sa musia cítiť niektorí naši klienti. Toto však nie je dôveryhodné vyhrážanie. Tá bomba na stole je dostatočne hmatateľný dôkaz. Môžeme byť radi, že sme nedopadli horšie.  

... pokračovanie v piatok ...   (Prezlečení za robotníkov rýchlo pracujeme, kľúčom veľkosti sedemnásť cieľavedome povoľujeme úchytky. Lešenie netreba zhodiť celé, stačí len časť. Navzájom si dáme znamenie, Mišo poruší oslabenú statiku a časť lešenia spadne smerom k parkovisku. V tom okamihu melancholicky zaspomínam na pár rokov strávených hraním hádzanej. Okolo pekného bavoráka rozsypem omietku a na prednom skle urobím prudkým úderom pavučinu. A teraz rýchlo preč, skôr ako si nás niekto všimne...)  

Tomáš Toček

Tomáš Toček

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cesty, hory, ľudia... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu