reklama

PMP (18) Školenie /1/

Podarili sa nám ďalšie obchody. Naďalej pokračujeme v pozitívnom prispievaní našej ekonomike. Bohaté firmy – bohatý štát – ešte bohatší vlastníci. Veľké prémie, sem tam prepísaná chata, auto, skoro vzniká dojem, že vo veľkom tunelujeme prosperujúcu firmu. Na druhej strane nebyť nás, tak táto firma nikdy nevznikne. Štát by nedostal ani halier a mnohé firmy by skrachovali alebo sa dostali do finančných problémov. Nato, že sa obohacujeme, máme plné právo. (PMP18)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Petra zádumčivo sedí na pohovke a rozmýšľa, čo urobí s poslednou výplatou. Slušná suma.

- Nemohli by sme zas investovať? – spýta sa.

- Prečo?

- Škoda tých peňazí, len tak ich nechať ležať.

- Samozrejme mohli, stále investujeme – pousmejem sa.

- Nikdy v živote som ani nesnívala, že raz budem bohatá. Občas rozmýšľam, že tie peniaze ani nechcem.

- Tak potom moc nerozmýšľaj. Zaslúžiš si ich, každý z nás si ich zaslúži.

- Kedysi som obchádzala skoro všetky obchody, aby som si kúpila dobré a lacné oblečenie, topánky. Teraz je to úplne iné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- V podstate máme šťastie. Nežili sme v prepychu a poznali sme aj iné hodnoty. Peniaze pre nás neznamenajú všetko. Ovplyvňujú nás, ale nekonáme pod ich vplyvom. Je to len symbol.

- Hm, nezabudni na to, čo si práve povedal.

Opäť sa zahĺbime do myšlienok. Čo s načatým týždňom? Akurát sú dva sviatky. Nebudeme mať čo robiť, ale nepotrebuje ani oddychovať.

Naše myšlienky preruší zvuk klopadla na dverách – poštárka. Pôvodne na tento koniec mesta, na svojom bicykli, vôbec nechodila. Neskôr nechávala poštu pri dverách, teraz pekne zaklope, vojde dnu a poštu preberieme osobne. Ako dobrí známi.

Raz sa nám so slzami na krajíčku vyspovedala aké má problémy, aké je všetko drahé. Tak sme jej pomohli zohnať materiál na dostavbu domu. Žiadna veľká námaha. Všetko do seba zapadlo. Vymáhali sme pre miestne stavebniny. No a keď bolo po všetkom, majiteľ sa nám poďakoval, vyplatil nás a ešte chcel aj čosi pridať. Nakoniec pridal zlacnenú strešnú krytinu na rodinný dom a nejaké dlaždice. Nič moc, malina.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Čo pre nás máte?

- Pár listov, nejaké letáky a mesiac zameškanú poštu.

- Zameškanú?

- Hej, dievča, čo ju pre vás chystalo, sa muselo zrazu veľmi rýchlo vydávať, založila ju založila a až teraz sa vrátila zo svadobnej cesty.

- Niečo dôležité?

- Nie, len pár oznámení a akési pozvánky.  

S Petrou rýchlo prebehneme čo prišlo. V podstate nič. Všetci majú dovolenky. V zameškanej pošte nás zaujme len pozvánka na akési školenie Sociálno psychologických aspektov komunikácie a vyjednávania. Dátum prihlásenia dávno prešiel.

- Nevyhlásime dovolenku? – nadhodí Petra.

- Mám nápad, skús zavolať do tej agentúry, čo je na pozvánke a prihlásiť nás na školenie. Malo by to byť akurát teraz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- To nemyslíš vážne, čo si šiši?

- Nie, ale som zvedavý. Nesmieme sa brániť novým vedomostiam. Aj tak nemáme čo robiť.

Rýchly telefonát a sme dohodnutí. Všetko bolo obsadené, len akurát chýbali traja účastníci. Určite čakali práve na nás.  

- To by ma zaujímalo, čí to bol nápad – nie veľmi nadšene zahundre Mišo.

- Mal by si sa tešiť na nové vedomosti – kontrujem.

- Tešiť sa? Je osem hodín ráno, hodinu šoférujem a ani neviem kam vlastne ideme.

- Veď práve, má to svoje čaro, nie?

- Nie, nemá!

- Čo si taký podráždený, Miško? Nevieš relaxovať? Ak by si chcel, naučila by som ťa jogu – zapojí sa Petra.

- Už som ticho, len ma prosím ťa nič neuč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Ale ak by si chcel ..

- Nechcem zraniť tvoju ženskú hrdosť, ale ďakujem, nie.

- Ani kvôli mojím pekným očiam?

- Čo som komu urobil, prečo nes...

Zvyšok už aj tak nesúvislej vety skončil nezrozumiteľným mrmlaním. Chudák Mišo, zjavne s nami nezdieľa naše nadšenie. Možno to nebol až taký dobrý nápad.  

Rýchlo sa ubytujeme, zaplatíme za školenie a ideme na raňajky.

- Sme tu s agentúrou Officis. Čo je dobré na raňajky? – žmurknem na čašníčku.

- Nech sa páči, tu je menu. Vy ste tu s tým školením, akože sa to volá, Psychopatické aspekty? – žartovne odpovedá.

- Bohožial začínam si myslieť, že áno.

- Ľutujem, ale dnes máte nárok len na obed a neskorú večeru.

- Akože raňajky, desiatu, olovrant a normálnu večeru si máme platiť sami?

- Bohužiaľ, agentúra platí iba...

- To je v podstate jedno. Nebude vám vadiť, keď za všetko, čo tu zjeme, zaplatíme spolu pred odchodom?

- Určite nie, budem vám to písať.

Zaujímavé investujeme toľko peňazí a oni nám nedajú ani najesť. Však ešte sa uvidí. Pomaly sa približuje začiatok školenia. Sadneme si do veľkej zasadačky. Každý vyfasuje poznámkový blok, reklamné pero a fľašu minerálky. Zloženie účastníkov zahrňuje skoro všetky vekové skupiny. Od krehkých, pekných, chutných... ehm mladých dievčat, až po staré ostrieľané kráľovné kancelárskych a telefonických súbojov. Ženy výrazne prevažujú, chlapov je tu päť, či šesť, aj s nami. Ale aj prednášajúci je chlap, aspoň nejaká spravodlivosť.  

Dataprojektor ticho bzučí, na tabuli sa menia obrázky a k tomu prichádza zaujímavý, aj keď nezáživný komentár. Po dvadsiatich minútach moje pochybnosti nad správnosťou rozhodnutia zúčastniť sa kurzu, prerastajú do obludných rozmerov. Mišo rozmontuje pero a ani napriek viditeľnej snahe ho nevie opäť poskladať. Určite to je nejaký čínsky výrobok. Nalievame sa vodou a strnulo počúvame. Kde sú tie študentské časy, tiež sme takto sedeli, ale robili sme si aspoň srandu, bavili sme sa.

Nič sa nedá robiť, starneme. Nemáme potrebu vyrušovať. Zato v druhom rade nejaký mladý chalan áno. Vyškiera sa, vyrušuje a snaží sa ukázať. Asi úspešne, lebo pár mladých dievčatiek sa na ňom chichúňa.

Petra vyčarila v poznámkovom bloku celkom peknú karikatúru nášho školiteľa. To čo rozpráva je síce zaujímavé, ale nič nové. Ešte chvíľu a zaspím.

Pol jedenástej. Vedľa sa ozval Mišov žalúdok. Aj ja som hladný. Pozriem sa, ako už hádam stokrát na rozpis prednášok – obedná prestávka je až o dvanástej. Petra sa nakloní a chce mi niečo pošepnúť:

- Tomáš, mňa to nebaví.

- Vydrž už iba hodinu.

- Ale ja som hladná teraz a okrem toho musím ísť cikať.

- Tak načo piješ toľko minerálky?

- A čo mám robiť?!

- Ideme na obed.

- Nebude to vadiť?

- Trápi ťa to?

Zdvihneme sa a zamierime ku dverám. Prednášateľ znervóznel a zvýšil hlas. Niečo ho trápi, ale taký je život.  

... pokračovanie zajtra ...    

(Petra dostala za úlohu Šaša zabaviť. Naoko nahnevane privolila. Pri barovom pulte sa dali do reči, zasmiala sa na jeho trápnych poznámkach. Chudák chlapec, musí byť v siedmom nebi, keď s ním flirtuje taká pekná žena ako je Petra. V každom prípade, my sme získali polhodinu. Ešte chvíľu počkáme a vyrážame k jeho izbe. Kvalitný švajčiarsky nožík s upraveným ostrým a vybrúseným tvarom je to, čo práve potrebujeme. Po pár sekundách sa ozve cvaknutie a dvere sa otvoria...)

Tomáš Toček

Tomáš Toček

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Cesty, hory, ľudia... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu