Áno, každý deň môžem stretnúť tých par ľudí, ktorý ešte chodia do roboty, a presviedčať ich, že všetko bude v poriadku. Prídu objednávky, začneme vyrábať, všetko bude tak, ako má byť. Môžem sa usmievať, vyžarovať optimizmus a šíriť nádej. Horšie to je za zatvorenými dverami kancelárie, keď za celý deň príde dokopy päť emailov, z nich je jeden spam a ďalšie štyri pripomienky nezaplatených faktúr. Vonku na prevádzke je podozrivo ticho, prístupová cesta ku najväčšej výrobnej hale je ešte stále neodhrnutá od novonapadnutého snehu. Však načo, o týždeň máme plnohodnotnú jar a ušetríme náklady na naftu a ľudskú prácu. Stačí počkať. Lenže doma čaká ďalšia stovka ľudí. Vlastne nie, čaká ich podstatne viac, čakajú rodiny, priatelia, susedia, neprajníci a taktiež veritelia.